Krížom krážom Európou: Cesta macedónskej Popolušky za Eurom & quot; 21 & quot;

Vlani zhruba touto dobou sme sa divili nad priamym postupom Albánska na jej prvý dospelý turnaj, teraz sa to isté v trochu inakšie kontúrach opakuje v prípade ďalšieho tradičného trpaslíka z Balkánu. Macedónsko sa teda síce prebojovala iba na ‘malé Euro’ do 21 rokov, robí tak avšak ako tá pravá nefalšovaná Popoluška…

Macedónsko má samozrejme s Albánskom všeličo spoločné. Už v 60. rokoch predovšetkým do Skopje začali prúdiť prvé vlny Kosovčanov a už na začiatku budúcej dekády Albánci podľa oficiálneho sčítania ľudu tvorili rovnú 17% macedónskej populácie.Dnes je to viac ako štvrtina krajiny, a skoro celý severozápad.

Práve tam, konkrétne v meste Tetove, sídli FK Škëndija – macedónsky majster z roku 2011, víťaz posledného ročníka Národného pohára a súčasný druhý najlepší tím krajiny, ktorý svoje oficiálne stránky prevádzkuje čisto v albánčine. Samotná cca tretina Tetovo je koniec koncov macedónska.

Vzťahy Macedónsko s Albánskom sú teda skutočne úzke, čo sa na druhú stranu nerovná prívlastku vrelé.Naopak, ľudová povedačky znie, že to jediné, čo spája Srbmi s Macedónci, je ich nenávisť k Albáncom a strach z obnovenia takzvanej Veľkej Albánska, ktorá zahŕňa aj západnú časť macedónskeho územia.

To sa premieta aj na futbalovú scénu: kým nebol usvedčený z dopingu a zavalený prísnym štvorročným trestom, ako hlavný mínus ARIJANA Ademiho vo veci hľadanie nového kapitána seniorského výberu sa zmieňoval práve jeho albánsky pôvod. Ademi je síce rodený líder, ale nehovorí pritom macedónsky. Jeho meno je viac späté s chorvátskym Dinamom Záhreb než s Macedónskom, a to by jednoducho nepôsobilo dobre.

Pre toto všetko je tak trochu prirodzené, že rozpory nachádzame tiež v charaktere oboch futbalových rozprávok.Ak Albánsko sa mohla na ceste na Euro oprieť o štvorročnú koncepcii talianskeho trénera Di Biasiho či stálicu vicemajstrov Serie A z Neapola (Elseida Hysaje), pre macedónsku “21” išlo o prvé kvalifikačné cyklus pod vedením trénera Blagoy Milevskiho a jeho štandardne nerozehraných zverencov.

Skutočne, toto nie je žiadny prípad výnimočné generácie. Takéto príbehy sa napokon na juniorské úrovni v menších európskych krajinách takmer nepíšu.Island a jeho prvá skúsenosť s väčším medzinárodným turnajom na malom Eure 2011 môže byť pre celý rad faktorov považovaný za špecifickú výnimku, inak také futbalové krajiny tradične trpí na plošne rozšírený zvyk generačný talenty okamžite regrutovať pre dospelý výber.

Výnimkou z tejto bežnej praxe nie je ani Goran Pandev, ktorý sa do širšieho kádra seniorskej reprezentácie radí už od svojich 17 rokov. Za jedinú silnejší dvadsaťjednotku, ktorej členovia to následne vo väčšom počte dotiahli do A-tímu, teda nakoniec môžeme považovať tú z polovice 90.rokov, kedy eskadra okolo Goceho Sedloskiho a Artima Sakiriho v kvalifikácii nazbierala od tej doby až doteraz nenapodobené tri výhry.

To, že kostru seniorskej reprezentácie pre dlhé roky utvorí aj táto generácia, potom nie je ani omylom zaručené. Väčšina z dotknutých totiž vo svojich kluboch ani pravidelne nehrává, nieto aby nejako žiarila – čo celý úspech robí ešte kouzelnějším.

Brankár Igor Aleksovski robí dvojku vo Vardar Skopje, kde donedávna príliš nehrávali ani stopér Darko Velkovska (a keď už teraz začal, robí tak ako štítový záložník, na čo vraj nemá fyzičku). Gjoko Zajková stále čaká na štart v belgickom Charleroi.Obaja obrancovia, Egzon Bejtulai a Desir Demir, sú dokonca suspendovaní Škëndijou pre svoje tvrdohlavé odmietanie nového kontraktu a očakávaný šance v zahraničí.

V zostave vicemajstra už len zriedkakedy figuruje tiež ďalšia opora “21”, Marjan Radeski. Defenzívny stredopoliar Enis Bardhi sa zase v maďarskej Ujpest posúva do podstatne útočnejší polohy, zatiaľ čo hroťák číslo 1 Viktor Angelov v tom istom klube akurát pravidelne rotuje. Papierovo najväčšie meno na súpiske, David Babunski, si so skúsenosťami z barcelonského béčka sotva škrtne v srbskej Crvenej Zvezda…

…a čo nám z toho vyplýva? Vykryštalizovala vlastne len dve mená, ktoré sa veľkej dôvere teší na klubovej i reprezentačnej úrovni.Tým prvým je už spomínaný Enis Bardhi (aj keď v mierne odlišných úlohách) a potom už možno hovoriť akurát o Kir Markoskim z Rabotnicki – na pohľad nijako výraznom, ale pracovitá a efektívnym ľavom krídlu, ktoré sa vlani v 3. predkole Európskej ligy z veľkej časti zasadilo o senzačný krach Trabzonsporu a zároveň dávalo aj tri víťazné góly v kvalifikácii “21”.

Markoski je v podstate taký macedónsky Ladislav Krejčí, keď mu to zrovna sadne, a teraz si predstavte jedenástku, kde práve taký Krejčí bežne platia za jediného hráča v úplnej hernej pohode.Presne tak; je malý zázrak, že sa trénerovi Milevskimu podarilo z tejto pofidérnej zberba utvoriť tak dokonale šliapal kolektív, ktorý prehral len prvý zápas s Islandom, s favorizovanou Francúzskom dvakrát remizoval a na priestore šiestich stretnutí kalendárneho roka 2016 súperom pripustil jediný gól.

< p> A akokoľvek sa tento úspech vskutku môže zdať úplne náhodný, určité základy v reformujícím sa domácim futbalovom prostredí predsa len nachádza…

Island tou pravou inšpiráciou

< p> Ak som vyššie spomenul Island, potom vedzte, že Macedónci sa na malom severskom ostrove v skutočnosti neskrývane inšpirujú. Sami vypracovali takzvaný desaťročný plán, v rámci ktorého kladú dôraz práve na viacvrstvové investície do výchovy kadetov.Mládežnícke reprezentačné výbery razom zohrávajú oveľa viac priateľských zápasov, aby naberali prax a stávali sa postupne viac konkurencieschopnými, a zároveň si už žiakov alebo dorastencov nemôže trénovať len tak niekto bez adekvátneho vzdelania.

Práve ten druhý faktor je možná verejnosťou trochu podceňovaný a pritom úplne zásadné. Koniec koncov práve nedostatok riadne kvalifikovaných koučov v mládežníckych štruktúrach je jedným vysvetlením tiahle a toľkokrát diskutované krízy anglickej produkcie kvalitného talentu. Macedónskom pritom tento neduh donedávna veselo prestupoval bez ohľadu na vekovú kategóriu.Ani v prvej lige nebolo zvykom, že by každý držal áčkový licenciu UEFA, a namiesto toho sa ujala prax, kedy v čele tíme formálne stál držiteľ takého lajstre, avšak účinne ho trénoval niekto menej vzdelaný, technicky potrebné iba asistent.

< p> Toto sa pritom začalo meniť len nedávno, konkrétne roku 2012 s odchodom dlhoročného prezidenta zväzu Hariho Hagi-Risteskiho. Jeho doslova vrcholným činom, ktorý ho viacmenej stal miesto, bolo bizarné dosadení Velšan Johna Toshacka do úlohy trénera národného tímu.Na Balkáne hrozivo neúspešný Brit bol odvolaný len tesne po konci Hagi-Risteskiho éry, as tým sa symbolicky započala cesta za nápravou futbalovej scény, na ktorej sa slovami miestneho odborníka Aleksandra Zlateskiho “zastavil čas”.

Ani teraz sa samozrejme macedónska liga neradí ani k balkánskej, nieto európskej špičke, avšak nedávne výsledky Vardar, Škendiji či Rabotnicki na medzinárodnej úrovni dávajú tušiť, že sa tam predsa len niečo hýbe vpred.Vardar v predkole Ligy majstrov nepekne zavářel bieloruskému BATE Borisov (2012) aj cyperskému APOEL (2015), Rabotnicki vlani divže neudolalo Rubin Kazaň na poslednú zastávke pred skupinovú fázou Európskej ligy a najmenej skúsená Škëndija sa prvýkrát pochlapili zrovna tento rok (zdravíme do Mladej Boleslavi).

Každý prvoligový celok teraz navyše v Macedónsku prevádzkuje svoju mládežnícku akadémiu, pričom Vardar pre tú svoju nedávno vybudoval celkom nový tréningový komplex a Škëndija aktuálne pracuje na tom istom. Konkrétne rozvoju mládeže má zároveň napomáhať tiež zvláštne kvóta, na základe ktorej musia prvoligový tím do každého zápasu postaviť aspoň jedného Macedóncov mladšieho 21 rokov.Tu však Aleksandar poznamenáva, že by si hravo vedel predstaviť aj výraznejšie obmedzenia – ako treba to z druhej najvyššej súťaže, kde ide už o minimálne tri takéto mládenca.

Pravdou síce je, že menšie kluby tradične stavia viac ako jedného hráča pod 21 rokov, avšak tie naozaj elitnej mančafty sa obvykle zpěčují, čo je s ohľadom na reprezentáciu krajiny ten vôbec najdôležitejšie poznatok.Navyše sú tu prípady hráčov ako vyššie zmieneného Marjana Radeskiho, ktorý zo základu Škendiji vypadol hneď, ako prestal spĺňať vekové kritérium.



Samozrejme je otázkou, nakoľko možno konkrétne tento úspech macedónskej dvadsaťjednotky vysvetľovať nastolenú víziou nového vedenia zväzu – veď jeho kúzlo spočíva práve v tom, že ide skôr o bandu viac či menej nechcených a podceňovaných jedincov než nejaké výnimočné talenty. Ovšem základ pre dlhodobo stúpajúcu úroveň aj toho seniorského národného tímu sa tu skrátka budovať začína.

A že je zúfalo potrebné. Zrovna 20. októbra si Macedónsko urobila nový neslávne rekord v historicky najnižšom umiestnení na rebríčku FIFA, keď sa oproti septembra prepadla o ďalších deväť miest už na 155.pozíciu – do spoločnosti krajín ako Mjanmarsko, Barbados, Grenada, Maurícius či Lesotho. Ešte pred piatimi rokmi sa pritom Macedónci pohoršovali nad tým, že spadli na 103. priečku. Teraz sú ich ambície celkom inde.

Práve preto je skôr ako inokedy úplne žiaduce zvládnuť proces integrácie juniorských reprezentantov do dospelých štruktúr.A čo je pozitívny: s týmto kľúčovým krokom sa začalo počítať ešte dávno pred definitívnym potvrdením postupu na Euro, ku ktorému napokon došlo až v posledný deň, a to ešte skrze výpomoc Ukrajiny, ktorá už pritom proti Islandu pri vonkajšej výhre 4: 2 (! ) nemala o čo hrať.

Už vlani v novembri sa pre priateľský zápas seniorov špeciálne povolali štyri stabilné články dvadsaťjednotky (brankár Aleksovski, obranca Zajková, záložník Bardhi, útočník Angelov) a teraz sa podľa pôvodného plánu pre duel so Španielskom zaslúženého povýšenie dočkalo rovno osem nádejou. “Mám za to, že Bardhi, Zajková, Velkovska a Demir môžu za áčko rovno štartovať keďže, ako zle obsadené sú posty defenzívneho stredopoliara, oboch stopérov a ľavého beka,” mieni Aleksandr Zlateski.

Keď k tomu pridáte súčasnej dospelej opory v najlepších rokoch ako Nestorovskiho (26), Alioskiho (24), Hasaniho (26) či Trajkovskiho (24), ‘ďalšie Albánsku’ nemožno do budúcna kategoricky vylúčiť.Zospodu sa navyše sebaisto derie do popredia záložník Elif Elmas, ročník 1999, ktorý hnedle po oslave 18. narodenín zamieri na koncert do holandského Heerenveenu už čoby relatívne skúsený člen užšieho kádra Rabotnicki.

Inými slovami: zatiaľ čo Goran Pandev už má za sebou jednu dvojročnú pauzu v reprezentácii a čo nevidieť sa zrejme začne viac sústrediť na svoj vlastný klub, ktorý tento rok čerstvo začal pôsobiť v druhej lige, Macedónci konečne zase vidí perspektívne postavy , na ktoré sa možno oplatí upínať.

A tento impulz je sám o sebe hrozne dôležitý.Priamo na štadióne s hráčmi postup na Euro “21” oslavovalo 20-tisíc ľudí, čiže na tejto úrovni takmer nevidená návšteva, pričom samotný Pandev na Instagramu emotívne priznával, že by vymenil všetky svoje klubové trofeje a góly za jeden taký zážitok sa seniorským nároďák.

Nastupujúca generácia tak po príchode na ďalší zraz áčka paradoxne prijme skôr úlohu učiteľov než učňov: bude mať totiž za úlohu svojím optimizmom takpovediac nakaziť trochu stagnujúci či priamo apatické veteránov a ich mladší, pravdepodobne ‘infikované’ kolegami.

Tranzice to dozaista nebude jednoduchá a už teraz je jasné, že bude vyžadovať určitú dávku prispôsobivosti.Tréner seniorov Igor Angelovski zatiaľ preferuje neortodoxný formáciu 3-5-2, ktoré sa vraj bude držať stoj čo stoj, čo sa pokojne môže ukázať ako prvá veľká prekážka v bezproblémovom postupe vyššie.

Na druhú stranu, nehľadiac na formáciu (Milevsko je fanúšikom klasického 4-2-3-1), obaja kouči nikdy nesiahajú k nepopulárne taktike parkovanie autobusu a svojich zverencov za každých okolností vedú k aktivite, ba priamo sústavnému útočení, čo sa potvrdilo napríklad aj nedávno proti Taliansku (októbrová prehra 2: 3). A to je bezpochyby vítaná, nie automatická zhoda, ktorá by pokojne mohla ústiť v ďalšej macedónskej salvy radosti…